Bližší pohľad na SU-100Y
Stíhače tankov tvoria jednu zo základných tried v hre a nájdeme ich v stromoch mnohých národov. Dostupné sú štandardné aj prémiové kúsky. Jedným z nich je aj SU-100Y, sovietsky prémiový stíhač tankov na tiere VI. Stroj, z ktorého vznikol len jeden prototyp, ten bol dokonca nasadený v boji a prežil až dodnes.
História
V decembri (prosinci) roku 1939 vznikla požiadavka, aby Zavod 185 v Leningrade vyvinul viacúčelové vozidlo založené na podvozku tanku T-100 (viacvežový ťažký tank, ktorého koncept sa ukázal ako zastaraný). Vozidlo malo plniť úlohu samohybného delostrelectva schopného ničiť nepriateľské opevnenia. Pôvodne boli v pláne aj verzie schopné stavať mosty, prevážať muníciu či vyslobodzovacie vozidlá.
Na ničenie opevnení mala pôvodne slúžiť ťažká húfnica kalibru 152 mm. Neskôr sa však zmenil plán na výzbroj a do úvahy prichádzali dve delá, 100mm a 130mm námorné kanóny. V januári (lednu) nasledujúceho roku bol tento plán schválený a podvozok tanku T-100 bol odoslaný do továrne Izhorsky. Tu bola naň pridaná veľká nadstavba pravouhlého tvaru, v ktorej sa nachádzalo hlavné delo B-13 kalibru 130 mm. Vzniknutý stroj dostal označenie SU-100Y.
Testovanie vozidla prebiehalo v marci (březnu) 1940, zimná vojna sa však skončila ešte predtým, ako mohlo byť vozidlo nasadené do boja. SU-100Y bolo teda transportované do priestoru Kubinka. Masová výroba tanku sa však nikdy nekonala, ťažký tank T-100 nebol označený ako úspešný a naopak, ťažký tank KV-2 vyzbrojený 152mm húfnicou sa ukázal ako lepšie riešenie.
SU-100Y mal kvôli veľkej nadstavbe vysoký profil, ktorý znamenal jednoduchšie odhalenie nepriateľom. Rozmery dosahovali úctyhodných 10,9 x 3,40 x 3,30 m (dĺžka, šírka, výška). Posádku vozidla tvorilo 6 členov: veliteľ, vodič, 2x strelec a 2x nabíjač. Pohyb zabezpečoval motor GAM-34BT, ktorý produkoval výkon 850 koní. S ním dokázalo vozidlo vyvinúť maximálnu rýchlosť 32 km/h a dojazd bol 210 km. Odpruženie zabezpečoval systém torzných tyčí. Okrem hlavného kanónu boli k dispozícií aj 3 guľomety DT kalibru 7.62 mm. Neskôr v roku 1940 vznikol návrh ďalšieho vozidla na podvozku T-100, to malo mať 130mm kanón B-13 osadený v otočnej veži a tri guľomety. Prototyp 103 ale zostal len na papieri.
Keď už bola kritická situácia v Moskve, počas bojov v novembri (listopadu) 1941 bol SU-100Y nasadený spolu s prototypmi SU-14 (samohybné delostrelectvá vytvorené na podvozku T-35) v špeciálnej nezávislej delostreleckej divízií. Detaily jeho bojového nasadenia nie sú k dispozícií. Prototyp SU-100Y prežil druhú svetovú vojnu a dodnes je ho možné vidieť v tankovom múzeu Kubinka.
V hre
SU-100Y disponuje výkonným delom kalibru 130 mm so zaujímavou prémiovou muníciou. Tá nezvyšuje priebojnosť, ale poškodenie dela. So základnou muníciou má stroj priemerné poškodenie 440 bodov, s prémiovou až 510 bodov, za cenu zníženia prieraznosti z 196 na 171 mm. Toto je najvyššie poškodenia na jeden výstrel medzi stíhačmi tankov tieru VI. Okrem toho má aj nadpriemerný počet HP, 700 bodov. Určitou výhodou je aj posádka skladajúca sa až zo 6 členov, umožňujúca efektívny výcvik z viacerých stíhačov naraz.
Tento stíhač je ale skutočne veľký cieľ, pancier na mnohých miestach nie je sklonený a neposkytuje spoľahlivú ochranu. Delo má navyše dlhý čas mierenia (2,9 s) a nízku depresiu -5 stupňov. Rýchlosť otáčania podvozku je priemerná, podobne aj pomer výkonu motora na hmotnosť tanku.
Zdroje:
- http://www.tanks-encyclopedia.com/ww2/soviet/SU-100y.php
- http://wiki.wargaming.net/en/Tank:R49_SU100Y
- https://en.wikipedia.org/wiki/SU-14
