Bližší pohľad na Archer
Veľká Británia má v konštruovaní tankov už veľmi dlhé skúsenosti a aj vďaka tomu sa v hre nachádza mnoho zaujímavých britských vozidiel. O dvoch britských stíhačoch tankov (FV4005 Stage 2 a Tortoise) sme už písali, dnes sa pozrieme na tier V, kde bojuje Archer.
História
Nemecká armáda prichádzala postupne s novými, modernejšími a výkonnejšími obrnenými vozidlami. Velitelia britskej armády si uvedomili, že používané protitankové delá ráže 57 mm (6-pounder) už nestačia výkonnejším tankom a preto hľadali nové, silnejšie delo. Kanón 76.2mm (17-pounder) bol pôvodne určený ako vlečné delo. Jeho veľkou výhodou bolo, že bol schopný preraziť pancier takmer akéhokoľvek nemeckého tanku. Rozmery a hmotnosť boli veľké a delo si vyžadovalo upraviť existujúci podvozok tak, aby ho tank mohol niesť. Jedným z prvých nápadov bolo použiť delo podobne ako v delostrelectve Bishop, ktorý niesol masívne delo 25-pdr. Táto myšlienka sa ale nakoniec ukázala ako nevhodná. Lepším kandidátom bol podvozok tanku Valentine, ktorý bol k dispozícií vo veľkom množstve.
V marci (březnu) roku 1943 boli pripravené dva prototypy, jeden s delom otočeným vpred a druhý s delom otočeným vzad. Práve druhý nezvyčajný dizajn bol nakoniec zvolený za vyhovujúci. Začala sa výroba, ktorá používala mnoho spoločných dielov s tankom Valentine tak, aby mohla byť čo najrýchlejšia. Medzi spoločné prvky patril aj motor General Motors 6-71, ktorý produkoval výkon 192 koní. Maximálna rýchlosť stroja bola teda 32 km/h. Objednávka bola stanovená na 800 vozidiel označených ako “SP 17-pdr Valentine” od spoločnosti Vickers-Armstrongs.
Umiestnenie hlavne dela v prednej časti zlepšovalo rovnováhu vozidla. Pri výstrele sa však pohybovalo tak, že vodič musel pred streľbou stroj opustiť. Posádku tvorili 4 členovia: veliteľ, nabíjač a strelec v slabo chránenej, otvorenej nadstavbe a vodič, ktorý bol chránený lepšie. Posádka potrebovala často dlhšiu dobu na to, aby si na netypický stroj zvykla. Vďaka tomuto unikátnemu riešeniu sa mohol stíhač tankov po vypálení veľmi rýchlo stiahnuť späť na novú pozíciu. Pri tejto taktike mu pomáhala aj relatívne nízka silueta. Ďalšiu obranu stroja tvoril guľomet 7.7 mm Bren. Stroje to boli ale obľúbenejšie ako americké stíhače tankov M10 Achilles, ktoré boli dodané v rámci zmluvy Lend-Lease.
Produkcia pokračovala až do konca vojny a celkovo sa vyrobilo 655 kusov tohto stíhača tankov. V britskej armáde slúžil až do polovice 50-tych rokov. Viacero kusov tohto vozidla sa zachovalo a je ich možné vidieť napríklad v tankovom múzeu Bovington.
V hre
Najväčšou výhodou tohto stroja je samozrejme jeho top delo OQF 17-pdr AT Gun Mk. VII. Delo je pre stíhačov tankov alfou a omegou, pozrime sa naň podrobnejšie. 17-pdr ponúka luxusnú základnú prieraznosť 171 mm (prémiové APCR má prieraznosť 239 mm), dokáže teda preraziť prakticky čokoľvek, čo môže v bitke stretnúť. Niet sa čomu čudovať, toto delo sa vyskytuje aj na vyšších tieroch. Ďalšou výhodou je dobrá pohyblivosť (maximálna rýchlosť vzad je 32 km/h, ale vpred len 12 km/h. Pri presunoch po mape je teda potrebné cúvať. Pohyblivosť si ale vybrala daň v pancierovaní, ktoré je hrubé len 20 mm, čo skutočne nepredstavuje spoľahlivú ochranu. Archer ponúka aj výborný odmer dela do strán, až 22,5 stupňa a solídny camo bonus. Na tomto tiere má navyše po americkom stíhači M10 druhý najvyšší dohľad.
WittmanSVK: Archer je vďaka svojmu netypickému otočeniu dela veľmi zaujímavým vozidlom, s ktorým treba viac cúvať ako jazdiť dopredu. Vďaka tomu dokážete často utiecť z nebezpečných situácií. Chce to ale čas zvyknúť si. ?
Zdroje:
- https://en.wikipedia.org/wiki/Archer_(tank_destroyer)
- http://www.tanks-encyclopedia.com/ww2/gb/Archer_17pdr_SPG.php
