Panhard EBR - história francúzskych kolesových vozidiel
Pridanie francúzskych kolesových vozidiel je jednou z najzaujímavejších noviniek, ktoré Wargaming predstavil na Gamescome. Nová skupina vozidiel by do hry rozhodne mohla priniesť nový vietor. Aká história sa však k týmto prvým francúzskym kolesovým vozidlám v hre viaže? Čím boli charakteristické? Na to sa pozrieme v tomto článku.
Začiatkom vzniku tohto vozidla bol stroj Panhard 201, ktorý vznikol ešte počas druhej svetovej vojny. Jeho predchodca Panhard 178 disponoval solídnym pancierovaním, no jeho pohon 4×4 nebol dostatočný pre náročnejší terén. Pohyb vozidla si vyžadoval nové riešenie. Tým bolo práve vozidlo Panhard 201. Stroj kombinoval 4 vonkajšie pojazdové kolesá a 4 vnútorné kovové kolesá, ktoré mohli byť znížené pre prekonávanie náročného terénu, vďaka čomu malo vozidlo pohon 8×8. Pri jazde po spevnených komunikáciách sa potom využíval len pohon 4×4, pri ktorom dokázalo vozidlo vyvinúť maximálnu rýchlosť až 80 km/h. Stroj ale nebol dokončený včas a jediný, už otestovaný prototyp bol nakoniec zničený.
Panhard EBR “Engin Blindé de Reconnaissance” (prieskumné obrnené vozidlo) bol výsledkom obnovy programu vozidla Panhard 201. Bolo však vykonaných niekoľko úprav. Stroj používal oscilačnú vežu, mal nízky profil a motor bol netypicky umiestnený v strednej časti podvozku pod vežou. Predná a zadná strana podvozku boli identické. Posádku vozidla tvorili 4 členovia. Vo veži sa nachádzali veliteľ a strelec a pre každý smer bol k dispozícií jeden vodič. Váha stroja dosahovala len 13 ton.
Vzhľadom na malý priestor bolo vhodné použitie oscilačnej veže, ktorá umožňovala použitie výkonnejšieho kanónu. Táto koncepcia sa vo Francúzsku v tomto období široko používala aj u rôznych ďalších strojov (napríklad ľahké tanky AMX-13). Okrem hlavného dela bol stroj vybavený aj koaxiálnym guľometom 7.5 mm MAC Reibel a ďalším na vežičke veliteľa. Každý vodič mal k dispozícií svoj vlastný guľomet v podvozku, celkovo teda vozidlo disponovalo až 4 guľometmi. Pancierová ochrana dosahovala v prednej časti podvozku a veže 40 mm, na bokoch vozidla 20 mm a vzadu 15 mm.
Každé koleso vozidla bolo samostatne odpružené pomocou torzných tyčí. Pojazdové kolesá mali priemer 61 cm. Stroj bol konvertibilný a dokázal v oboch smeroch dosiahnuť rýchlosť až 105 km/h. Pohyb zabezpečoval motor HS6000S, ktorý bol poriadne hlučný a produkoval výkon 200 koní. Jeho priemerná spotreba bola 50l/100 km a dojazd vozidla činil 400 km.
Prvé vozidlo bolo otestované v roku 1950, testami prešlo a ešte v tomto roku začala aj výroba. Prvé stroje boli vyzbrojené delom 75 mm SA 49. Neskôr bolo delo nahradené kanónom SA 50 s dlhšou hlavňou a vyššou úsťovou rýchlosťou (až do 1000 m/s). Posledné verzie disponovali výkonnejším kanónom F2 kalibru 90 mm aj so zásobníkom, kanón ale dosahoval nižšiu úsťovú rýchlosť (750 m/s). Celkovo sa vyrobilo 1200 kusov týchto strojov.
Hlavným využitím pre Panhard bol prieskum a zaisťovanie oblastí. K tomu mu pomáhala aj jeho nízka výška, len 2,24 m. Vo Francúzsku sa stroje používali až do roku 1980, následne boli postupne vyradené z armády. Nasledovníkom stroja bol nový a konvenčnejší AMX 10RC. Stroj sa však dostal aj do zahraničia, najväčším používateľom bolo Portugalsko, ktoré disponovalo stovkou týchto vozidiel. Do dnešného dňa za zachovalo viacero týchto strojov, ktoré je možné vidieť po svete (napríklad v tankovom múzeu Bovington).
Zdroje:
- http://www.tanks-encyclopedia.com/coldwar/France/Panhard_EBR.php
- https://en.wikipedia.org/wiki/Panhard_EBR
- http://tanknutdave.com/french-ebr/