Bližší pohľad na Sherman Firefly
Stredný tank Sherman tvoril chrbticu amerických tankových vojsk počas druhej svetovej vojny. Postupne však strácal v porovnaní s modernejšími nemeckými tankami. Minule sme sa pozreli na verziu Sherman Jumbo, ktorá priniesla silnejšie pancierovanie, dnes to bude Sherman Firefly, ktorý bol vyzbrojený výkonným 17-liberným kanónom.
História
Americké či britské tanky mali v neskorších rokoch vojny problémy s modernejšími nemeckými tankami ako Tiger či Panther. Výzbroj štandardných amerických tankov M4 Sherman pozostávajúca z hlavného dela kalibru 75 mm nebola dostatočná na zničenie týchto tankov pri väčších vzdialenostiach. Bolo teda potrebné použiť výkonnejší kanón.
Myšlienka inštalovať 17-liberný kanón do amerického tanku Sherman vznikla už skôr, spočiatku však velenie príliš nezaujala. Na osadenie týmto kanónom boli zvolené iné tanky, napríklad Challenger, tie však nespĺňali všetky očakávané požiadavky. Nakoniec sa teda v rámci príprav na vylodenie spojencov v Normandii naplno rozbehol projekt vylepšenia Shermanu.
Zvolené 17-liberné delo malo dlhú hlaveň, vďaka čomu dosahovala úsťová rýchlosť vystrelených granátov 880 m/s pri použití HE či HEAT munície a až 1200 m/s pri APDS munícií. To umožňovalo strele preraziť pancier nepriateľských obrnencov aj na veľké vzdialenosti. Konštrukcia dela bola pripravená už v roku 1941, o rok neskôr sa začala jej výroba. Vzhľadom na dosiahnuté úspechy bolo jasné, že bude výhodné použiť toto delo aj v tanku.
Dôležité bolo čo možno najviac zachovať pôvodný tank Sherman, aby do Dňa D mohlo byť k dispozícií čo najviac schopných vozidiel. Prezbrojenie si však samozrejme vyžiadalo určité modifikácie. Medzi ne patrilo odstránenie guľometu v podvozku (miesto bolo potrebné pre uskladnenie munície), prepracovanie interiéru veže a pridanie závažia na jej zadnú časť kvôli dlhej hlavni dela. Taktiež sa upravil mantlet dela, ktorý bol o 13 mm hrubší ako pôvodný. Aj samotné 17-liberné delo bolo potrebné upraviť pre jeho inštalovanie do veže, zmenili sa aj miesta členov posádky v nej. Posádku tanku tak tvorili 4 členovia a to veliteľ, strelec, nabíjač a vodič. Stroj dosahoval maximálnu rýchlosť 40 km/h s dojazdom asi 190 km. Okrem hlavného kanónu disponoval aj sekundárnou výzbrojou v podobe koaxiálneho guľometu kalibru 0.30 a prípadne guľometu kalibru 0.50 na streche veže.
Do bojov bol Firefly nasadený po prvýkrát v roku 1944. Postupne si získaval rešpekt na bojisku. Viacerým posádkam sa podarilo dosiahnuť vysoké počty zničených nemeckých tankov (príkladom je Radley-Walters). Výstrel z tanku Firefly sa pravdepodobne stal osudným aj nemeckému tankovému esu, Michaelovi Wittmannovi. Táto bitka sa odohrala v blízkosti Cintheaux v auguste (srpnu) 1944, pričom za autora osudného výstrelu je považovaný Joe Ekins (teórií zničenia existuje ale viacero). Nemecké posádky tankov si Firefly postupne začali vyberať za svoj primárny cieľ. Obranou posádok bolo natieranie prednej polovice dela farbou tak, aby bol stroj ťažšie rozpoznateľný od štandardných tankov Sherman.
Celkovo vzniklo viac ako 2000 kusov tankov Firefly. Existovali tri základné varianty, ktoré sa odlišovali použitým podvozkom a to Sherman I (M4), Sherman I Hybrid (M4 Composite) a Sherman V (M4A4). Tieto stredné tanky bojovali vo viacerých bojiskách, mnoho z nich prežilo a po skončení druhej svetovej vojny sa používali aj v armádach ďalších krajín ako Taliansko, Libanon či Argentína. Do dnešných dní sa zachovalo viacero kúskov, jeden z nich sa nachádza napríklad v Tankovom múzeu Bovington.
V hre
Na tiere VI ťaží Sherman Firefly najmä zo svojho dela OQF 17-pdr Gun Mk. VII. To má vysokú základnú prieraznosť (171 mm) a zároveň najvyššiu prieraznosť prémiovej APCR munície (až 239 mm) na tomto tiere medzi ostatnými strednými tankami. Delo je skutočne kvalitné, veď ho ako top kanón využíva aj Black Prince o tier vyššie. Má slušný čas mierenia (2.1 s) a priemernú presnosť (0.38). Chovanie dela pri pohybe veže či podvozku je ale slabšie.
Depresia je podpriemerných 6 stupňov (napríklad Jumbo má depresiu 10 stupňov). Jedná sa o pomerne vysoký tank, ktorý nedisponuje spoľahlivým pancierom. Ten má určité zlepšenia oproti štandardnej M4, nepredstavuje ale spoľahlivú ochranu. Oproti ostatným stredným tankom má nízku maximálnu rýchlosť len 36 km/h a slabší výkon motoru, ktorý mu dáva 13.82 koní na tonu.
Zdroje:
- http://www.tanks-encyclopedia.com/ww2/gb/Sherman_Firefly.php
- https://www.militaryfactory.com/armor/detail.asp?armor_id=248
- http://wiki.wargaming.net/en/Tank:GB19_Sherman_Firefly
