Bližší pohľad na Matilda IV
Ako sme si už spomenuli aj pri stíhačoch tankov SU-76I, Sovietsky zväz mal v začiatkoch vojny nedostatok obrnenej techniky. Pomocou boli preň aj britské pechotné tanky Matilda. Jedna z nich sa ako prémiové vozidlo nachádza na tiere V sovietskeho stromu. Tento vypožičaný stroj je špecifický najmä sovietskym 76mm delom.
História
V začiatkoch druhej svetovej vojny dodávala Veľká Británia v rámci programu o pôžičke a prenájme do Sovietskeho zväzu viacero druhov vozidiel. Medzi nimi boli ťažké tanky Churchill III, ľahké tanky Tetrarch i pechotné tanky Valentine či Matilda II. V rozmedzí dvoch rokov, od roku 1941 do roku 1943 bolo do Sovietskeho zväzu odoslaných 1084 stredných tankov Matilda, z toho 918 sa dostalo až do sovietskej armády. Toto množstvo predstavovalo viac ako tretinu všetkých vyrobených tankov Matilda (tých bolo celkovo 2987 kusov).
Do Sovietskeho zväzu sa dostali najmä stroje Mk. III a Mk. IV s naftovými motormi. Prvýkrát sa do bojov tieto tanky zapojili v bitke o Moskvu, vtedy ich bolo k dispozícií len 145 kusov. Postupne sa však používali aj v mnohých ďalších bitkách a sovietski tankisti si ich obľúbili. Problémom boli na začiatku pásy, ktoré neboli vhodné pre ľadové podmienky. Tanky sa tak po zľadovatenom povrchu kĺzali.
Hlavný kanón ráže 40 mm bol postupne menej a menej účinný proti novším nemeckým tankom. Vznikli preto plány pre vyzbrojenie tanku výkonnejším sovietskym delom 76 mm M1941 ZiS-5, ktoré sa používalo aj na prvotných modeloch tanku KV-1. Pre potreby Matildy bolo premenované na F-96. Tento kanón dokázal na 1 000 m preraziť 61 mm hrubý pancier, pričom umožňoval použitie viacerých druhov munície, či už výbušnej alebo protitankovej. Okrem hlavného dela bol nahradený aj guľomet BESA za sovietsky guľomet DT.
Tejto úprave bola podrobená len jedna Matilda. Výkonnejší kanón si vyžadoval masívne úpravy veže a celkové prepracovanie mantletu. Jeho základ tvoril mantlet z ťažkého tanku KV-1. Priestor vo vnútri veže sa rapídne znížil a všetky úkony pre posádku sa tak skomplikovali. Posádku vozidla tvorili 4 členovia: vodič, strelec, veliteľ a pravdepodobne nabíjač (je ale otázne, či by mal vo veži dostatok miesta). Elevácia dela v upravenom mantlete dosahovala 20 stupňov, depresia bola ale obmedzená len na 2 stupne. Stroj dokázal s dvojicou motorov 6-cyl AEC/Leyland, ktoré produkovali 95 koní, dosiahnuť maximálnu rýchlosť vpred len 26 km/h a vzad 14 km/h. Celková hmotnosť vozidla dosiahla 25 ton.
V januári (lednu) 1942 bol tento modifikovaný tank podrobený testovaniu v Moskve. Projekt bol ale nakoniec zrušený, pretože armáda potrebovala tieto delá pre svoje vlastné tanky a prestavby by len zaťažovali výrobu. Tak vznikol len jeden jediný prototyp. Presný osud vyrobeného exemplára ale nie je známy. Sovietska armáda pritom nebola jediná, ktorá sa snažila o zlepšenie výzbroje tohto pechotného tanku. Pokusy s vylepšením vo Veľkej Británií boli tiež nakoniec zrušené.
V hre
Napriek tomu, že v skutočnosti bola depresia dela veľmi obmedzená, v hre dosahuje výborné hodnoty, až -14 stupňov, pričom elevácia je +25 stupňov. Tank má k dispozícií veľkú porciu HP (610 bodov), čo v spojení s kvalitným pancierom (čelný pancier je hrubý 75 mm) a nižšou siluetou zvyšuje jeho schopnosti na prežitie v hre. Výhodou je samozrejme aj obmedzený MM, vďaka ktorému sa stroj nedostáva do bitiek proti tierom VII.
Medzi hlavné nevýhody patrí mobilita, stroj má nízku maximálnu rýchlosť (25 km/h), nízky pomer výkonu na hmotnosť (10.09 koní na tonu) i pomalé otáčanie veže (34 stupňov/s) a podvozku (35 stupňov/s). Stále je na tom však lepšie ako prémiová Matilda Black Prince. Veľkou slabinou tanku je aj nízka prieraznosť 86 mm na základnej munícií, pričom prémiové APCR náboje ponúkajú nárast na 102 mm. Aj tak sa jedná o nízke hodnoty vzhľadom na neohrabanosť tanku.
Zdroje:
- http://www.tanks-encyclopedia.com/ww2/soviet/matilda-mk-iv-zis-5/
- http://ftr.wot-news.com/2014/07/07/matildas-in-soviet-service/
- http://wiki.wargaming.net/en/Tank:R32_Matilda_II_LL
