Ako vznikol stíhač tankov Excalibur
Prednedávnom sa na Superteste objavil nový britský stíhač tankov Excalibur, ktorý by sa mal stať odmenovým vozidlom za osobné misie. Excalibur zaujal najmä svojím netypickým dizajnom. Čo vývojárov viedlo k takémuto rozhodnutiu? Na to sa pozrieme v tomto článku.
Excalibur bol ľahký britský stíhač tankov určený na výsadok navrhnutý v 60. rokoch minulého storočia. Projekt si vyžadoval stroj, ktorého váha neprekročí 30 ton (aby ho bolo možné prepravovať letecky). Hlavnými rysmi nového stíhača tankov mala byť výborná mobilita, výkonné delo a nízky profil. Hrozba útoku Sovietskeho zväzu s jeho mohutnou tankovou silou si vyžadovala efektívnu zbraň.
Dizajn stroja bol veľmi netypický, jeho tvorcovia sa rozhodli umiestniť polootočnú vežu do prednej časti podvozku s cieľom maximalizovať možnosti otáčania delom pri zachovaní nízkeho profilu stroja. Vďaka tomu boli odstránené niektoré nevýhody bežných stíhačov tankov s nadstavbou. Vozidlo sa teda nemuselo pri streľbe na cieľ otáčať celé, rovnako nestratilo svoju použiteľnosť pri zničení pásov.
S delom bolo možné pohybovať 45 stupňov do každej strany. Požiadavky na minimálnu hmotnosť znamenali obmedzenie na hrúbku panciera. Bol použitý hliníkový pancier, ktorý je ľahký a zároveň dostatočne silný. Predný sklonený pancier dosahoval na hornom pláte a veži hrúbku 50 mm, na spodnom pláte 40 mm. Pancierovanie bokov nadstavby bolo hrubé 25 mm a zadná časť mala 15 mm. Tento stroj nebol vytvorený tak, aby sa musel spoliehať na pancierovú ochranu.
Výzbroj tvorilo nízkotlaké delo kalibru 105 mm. Takýto typ dela znižoval spätný ráz a umožňoval montáž väčších kalibrov. Delo nebolo veľmi účinné pri streľbe klasickou muníciou, omnoho lepšou voľbou bolo použitie nábojov HEAT či HESH, ktoré nepotrebujú veľkú kinetickú energiu na penetráciu pancierovania. Nízka úsťová rýchlosť vyžadovala väčší námer pri streľbe na vzdialené ciele a zbraň mala celkovo nižší efektívny dostrel. Ochranu proti pechote zabezpečoval ťažký guľomet kalibru 12.7 mm a dva ľahké guľomety kalibru 7.62 mm.
Okrem 105 mm dela sa však pre výzbroj zvažovali aj iné alternatívy. Excalibur mohol byť vybavený raketovým systémom Swingfire, zvažovalo sa namontovanie 76.2 mm dela so zásobníkom, 105 mm či dokonca 120 mm kanónu.
Pohyb zabezpečoval motor Leyland L50 s výkonom 580 koní. Ten umožňoval tomuto pomerne ľahkému stroju dosiahnuť maximálnu rýchlosť až 77 km/h. Odpruženie vozidla zabezpečoval systém torzných tyčí. Zaujímavosťou motora bol systém pre prekonávanie väčších vodných prekážok. Posádka vozidla pozostávala z troch členov: veliteľ, strelec a nabíjač. Strelec bol zároveň vodičom, pretože Excalibur nebol navrhnutý tak, aby mohol strieľať počas jazdy. Tento zaujímavý koncept sa však do výroby nikdy nedostal.
